Terapia hrou
Hra je prirodzeným spôsobom vyjadrovania sa dieťaťa. Dieťa je v hre schopné vyjadriť to, čo nedokáže alebo sa neodváži vysloviť.
V dnešnej dobe neuveriteľne rýchlo pribúdajú deti s emočnými problémami, ktoré sa môžu prejavovať psychosomatickými symptómami, poruchami správania, separačnými problémami, intenzívnymi strachmi a fóbiami. Pri týchto ťažkostiach je potrebné citlivo hľadať vhodný nástroj intervencie. Keďže od predškolského do mladšieho školského veku dominuje v detských činnostiach hra ako najobľúbenejší prostriedok kontaktu dieťaťa so svojím vnútrom a okolitým svetom, hra sa v tomto období pokladá za základný prostriedok terapeutického prístupu k deťom a ich problémom. To, ako sa dieťa hrá, nám môže povedať veľa o tom, ako žije.
Využitie hry
Využitie hry v terapii spočíva v poskytnutí možnosti k sebavyjadreniu, odreagovaniu a zmierneniu citového napätia dieťaťa hrovým stvárnením a riešením svojich naliehavých problémov. Hra umožňuje porozumenie vlastnému vnútornému prežívaniu. Dieťa sa prejavuje najprirodzenejším a pre neho najbezpečnejším spôsobom. Tak ako dospelý alebo staršie dieťa svoje problémy v rámci terapie vyrozpráva či vydiskutuje, mladšie dieťa môže svoje ťažkosti „odohrať“ – vyjadriť v hre a nanovo spracovať. Môže zvládnuť svoje pocity frustrácie, napätia či neistoty.
Terapeut počas hry dieťa nehodnotí, čo umožňuje dieťaťu svoje vyjadrené city skúmať, plne prežiť, prehodnotiť ich a objaviť, ako sa môžu meniť. Následkom toho sa mení správanie dieťaťa. Dieťa tak prežíva svoju samostatnosť, schopnosť rozhodovať sa samo, prijíma zodpovednosť za svoje správanie. Vzniká tým jedinečná príležitosť k rastu a podpora rozvoja osobnosti.
Na rozdiel od bežnej hry malých detí je hra v terapii vnímaná ako prostriedok, ktorým dieťa prejavuje hlavne svoje emócie – ktoré sa v rámci hry spracúvajú. Dieťa sa hrá, je postupne „zdravšie“, pretože do hry premieta nielen svoje fantazijné predstavy, radosť a nadšenie, ale aj bolesti, krivdy, hnev, strach, smútok – skrátka všetko, čo sa dotýka jeho duše. Hrová terapia je pre deti jednoznačne najvhodnejší intervenčný nástroj.
Filiálna terapia
Hračky a hrové prejavy nadobúdajú liečivý význam nielen vo vzťahu s terapeutom, ale najmä s rodičom v bezpečnej vzťahovej väzbe. Citová väzba má ohromné liečivé účinky a zatiaľ neexistuje liek, ktorý by ju nahradil. Preto hranie sa rodiča a dieťaťa je nenahraditeľný článok vzťahu medzi nimi.
Filiálna terapia je alternatívna metóda na liečenie problémov detí, pri ktorej rodič vystupuje ako spojenec v terapeutickom procese a stáva sa primárnym terapeutickým činiteľom. Jej cieľom je vylepšiť vzťah medzi rodičom a dieťaťom, ďalej vytvoriť pre dieťa akceptujúce prostredie, v ktorom môže naplno vyjadriť svoje emócie a myšlienky, a zvýšiť schopnosť rodiny navzájom komunikovať, zvládať a riešiť problémy .
Jedná sa o špeciálny druh terapie hrou, kde dospelý – obyčajne rodič – absolvuje hrové stretnutia s vlastným dieťaťom alebo deťmi.
V hrových chvíľkach s dieťaťom sa odporúča využívať hru, v ktorej rodič skôr len nasleduje počínanie svojho dieťaťa. V takej hre má totiž rodič možnosť lepšie porozumieť správaniu či motivácií konania svojej ratolesti. Rodič má možnosť dieťaťu poskytnúť prostredníctvom hračiek priestor, v ktorom môže naplno rozvinúť svoj svet – so všetkými hnevmi, strachmi či smútkami. Dieťa musí cítiť, že je rodič s ním „tu a teraz“, počúva ho a skúša sa vcítiť do jeho emócií, pochopiť jeho vnímanie sveta.
A čo je možno najdôležitejšie, dieťaťu je formou filiálnej terapie venovaná sústredená pozornosť od osoby (rodiča), ktorá je pre neho emocionálne významná. To podporuje vzťah medzi rodičom a dieťaťom, dáva príležitosť k objasneniu vzájomných komunikačných nedorozumení a navyše poskytuje rodičovi priestor pre pochopene emočného sveta dieťaťa.